Máme s manželom tichú domácnosť. Nieže by sme sa pohádali alebo niečo podobné. Jednoducho sme dve tiché vody, takže okrem bežných vecí sa nejako extra nerozprávame. Ak náhodou treba niečo riešiť, robíme to na poslednú chvíľu a čo najrýchlejšie. Keď náhodou chcem s niečím začať len tak, že ako žena predsa len cítim občas tú potrebu, tak sa dozviem akurát, že mám pravdu a hotovo.
No a tak sa snažím nezaťažovať manžela s problémami a všetko čo sa dá, riešiť sama. Nie je to možno ideálne ale zatiaľ to funguje. Keď je zle, vystíska ma a ideme ďalej. Možno aj jeho občas trápi, prečo niekedy nevystískam ja jeho - teda stískame sa spoločne, ale väčšinou s tým začína on. A toto by asi malo trápiť aj mňa, lebo rozprávať sa môžem s hocikým, ale stískať a bozkávať iba s ním. A preto mi nevadí, že máme tichú domácnosť. Hlavne, že nie je chladná. Kto začína je možno v podstate jedno, aj keď by som na tom mohla popracovať!
Takže si dávam bojovú úlohu: zistiť ako bez slov zlepšiť svoje manželstvo. Nevravím, že je zlé, ale vždy je čo zlepšovať.
Komentáre